Cie?om práce bolo vy?etri?
vplyv tiazolidinedionu na proteinúriu u pacientov
s nediabetickou obli?kovou chorobou.
METÓDY: V otvorenej
randomizovanej prierezovej ?túdii bolo 40 dospelých
s chronickou nediabetickou obli?kovou chorobou V randomizovanej
podobe, jedna skupina bola lie?ená po?as 4 mesiacov so 4 mg
rosiglitazónu, po ktorom nasledovalo 4- mesa?né
obdobie ?tandardného lie?enia. Pre druhú skupinu bolo
pou?ité opa?né poradie.
VÝSLEDKY: Bazálna
hodnota kvantitatívnej proteinurie bola 1.45 g/24 h. Pre
rosiglitazón bol pokles 0.24 g/24 h (P = 0.045). Naproti tomu
bol pre proteinúriu behom kontrolovaného obdobia trend
rastúci (0.12 g/24 h, P = 0.18). Proteinúria pri lie?be
rosiglitazonom bola ni??ia ne? pri obvyklej lie?be. (0.36 g/24 h,
P = 0.002, 95 % CI [CI =
confidence interval = interval dôveryhodnosti]
0.15 - 0.58). Bol tu tie? pozorovaný priaznivý ú?inok
na systolický tlak krvi, ktorý bol redukovaný
rosiglitazónom o 7.8 mm Hg (P = 0.006, 95 % CI 2.6 - 13.1).
Hoci priemerná hladina glukózy na la?no bola len 5.8
mmol/L, bola tu významná Spearmanova súvislos?
medzi glykémiou na la?no a redukciou proteinúrie (r =
0.34, P = 0.045).
ZÁVER: Uzatvára
sa, ?e tiazolidinediony mô?u ma? istú úlohu
v mana?mente nediabetickej proteinúrie rôznych
etiológií. V tejto ?túdii priemerný
index telesnej hmoty bol 28.9 kg/m2. Bude dôle?ité
opakova? tieto ?túdie u objektov neobéznych
s nediabetickou proteinúriou a tie? vyskú?a?
maximálne terapeutické dávky tiazolidenedionu.
K?ú?ové slová:
tiazolidindiony, rosiglitazon, proteinuria, nediabetická
nefropatia.
Autori:
Kincaid-Smith P, Fairley KF, Farish S,
Best JD, Proietto J.
Epworth Hospital, and Department of
Pathology, Faculty of Medicine, Dentistry and Health Sciences,
University of Melbourne, Melbourne, Victoria, Australia, február 2008.
Zdroj: Link.
Rozšírené 
