Randomizovaná kontrolovaná ?túdia GEMINI. Ukázalo sa, ?e betablokátory zni?ujú kardiovaskulárne riziko u pacientov s hypertenziou a diabetes mellitus typu 2 (DM), av?ak vplyvom niektorých betablokátorov sú niektoré komponenty metabolického syndrómu zhor?ované.
Cie?: Porovnanie efektov betablokátorov s rozdielnym farmakologickým profilom na glykemickú a metabolickú kontrolu v súvislosti s diabetom a hypertenziou ovplyv?ovanou renín-angiotenzínovou blokádou (RAS) v kontexte kardiovaskulárnych rizikových faktorov.
Dizajn, situácia, ú?astníci: Randomizovaná, dvojito slepá, paralelne prebiehajúca ?túdia. Glykemické efekty u diabetes mellitus: porovnanie carvedilol-metoprolol u pacientov s hypertenziou [GEMINI], ?túdia prebiehajúca v ?ase od 1.júna 2001 do 6.apríla 2004, v 205 centrách US. Boli porovnávané efekty carvedilolu a metoprololu tartrate na glykemickú kontrolu. Po?et ú?astníkov ?túdie bol 1235. Vek ú?astníkov ?túdie bol v rozmedzí 36 a? 85 rokov, s hypertenziou (>130/80mmHg) a DM typu 2 (glykolyzovaný hemoglobín [HbA1c], 6,5%-8,5%) a boli lie?ení RAS blokátormi. Ú?astníci boli sledovaní 35 tý?d?ov.
Intervencie: Ú?astníci boli randomizovaní k u?ívaniu dávky carvedilolu 6,25 – 25mg (n=498) alebo 50-200 mg metoprolol tartrate ( n=737), ka?dý z liekov v intervale 2 krát denne. Hydrochlorothiazid a dihydropyridínový kalciový antagonista boli pridané, ak to stav vy?adoval v záujme dosiahnutia cie?ových hodnôt krvného tlaku.
Hlavné merate?né výstupy: Hlavný rozdiel medzi skupinami bol medzi bazálnym HbA1c a hodnotami po?as nasledujúcich 5 mesiacov lie?by. ?al?ie porovnania zah??ajú zmeny bazálneho HbA1c v individuálnych lie?ebných skupinách, lie?ebný efekt na inzulínovú senzitivitu a mikroalbuminúriu.
Výsledky: Dve skupiny sa odli?ovali hlavne v priemernej zmene HbA1c od základnej hodnoty ( 0,13%;95% confidence interval [CI], -0,22% a? -0,04%; P=0,004; ). Priemerný (SD) nárast HbA1c pôsobením metoprololu bol (0,15% [0,04%]; P<0,001) ale vplyvom carvedilolu len (0,02%[0,04]; P= 0,65). Inzulínová senzitivita sa zlep?ila vplyvom carvedilolu (-9,1%; P= 0,004) ale nie ú?inkom metoprololu ( -2,0%; P=0,48); medziskupinový rozdiel bol -7,2% ( 95% CI, – 13,8% a? -0,2%; P=0,004). Krvný tlak bol podobný medzi oboma skupinami. Progresia mikroalbuminúrie bola menej frekventná pri carvedilole ako pri metoprolole ( 6,4 vs 10,3%; odds ratio, 0,60; 95% CI, 0,36-0,97; P =0,04).
Závery: Obidva betablokátory boli dobre tolerované; pou?itie carvedilolu v prítomnosti RAS blokády neovplyv?ovalo glykemickú kontrolu a zlep?ilo niektoré komponenty metabolického syndrómu v porovnaní s metoprololom u pacientov s diabetom a hypertenziou. Vplyv 2 betablokátorov na klinické výsledky potrebujú porovnanie v longitudinálnych klinických ?túdiách.
K?ú?ové slová: GEMINI, carvedilol, metoprolol, metabolický syndróm, diabetes mellitus, hypertenzia, glykemická kontrola, inzulínová senzitivita, mikroalbuminúria
Autori: George L. Bakris, Vivian Fonseca, Richard E. Katholi, Janet B. McGill, Franz H. Messerli, Robert A. Phillips, Philip Raskin, Jackson T. Wright, Jr., Rosemary Oakes, Mary Ann Lukas, Karen M.Anderson, David S.H. Bell, for the GEMINI Investigators
Zdroj: JAMA, 2004; 292:2227-2236, www.jama.com
