Z tejto skupiny pochádzajú deriváty guanidínov, purínov, pyrimidínov a metyloamínov. Existuje tie? neklasifikovaná podskupina, s ureou ako „klasickým“ toxínom, o ktorého reálnej úlohe v uremickom syndróme sa stále diskutuje. Hlavné symptómy, spôsobované týmito molekulami, sú poruchy trávenia, neurologické zmeny, hypertenzia, at?. Vieme eliminova? skoro v?etky z týchto toxínov ?tandardnými metódami, pou?ívanými behom terapie dialýzou. Látky s inými molekulárnymi hmotnos?ami, ale spojenými s proteinami, determinujú druhú skupinu. Túto skupinu tvoria medzi inými AGE-y, deriváty fenolu, leptín a poliamíny. Mnohé ?túdie dokazujú, ?e tieto toxíny spôsobujú hypertenziu, artériosklerózu a skracujú dobu pre?itia hemodialyzovaných pacientov. Av?ak toxicita melatonínu nebola plne dokázaná. Rôzne typy elimina?nej lie?by nie sú v?ak schopné purifikova? krv od substancií via?ucich proteíny. Stredné molekuly sú zahrnuté do tretej skupiny s molekulárnou hmotnos?ou vy??ou ne? 500 D. Sú to cytokiny, neurotransmitery napr. beta- endorfín, metencefalín a mnohé iné molekuly, ktoré sa sem po?ítajú. Jedna z nich je parathormón, dobre známy a pova?ovaný za „univerzálny“ toxín. Stredné molekuly spôsobujú ve?mi rôzne ú?inky. Sú zodpovedné za: anémiu, artériosklerózu, chronický zápal a nárast mortality dialyzovaných pacientov. Toxické pôsobenie niektorých molekúl, ktoré sú tu popísané, nie je e?te dokázané, av?ak je nieko?ko pokra?ujúcich ?túdií, majúcich za cie? zisti? patofyziologické asociácie medzi starým a novým popisom uremických toxínov.